Dvorná kaplnka Rezidencie – vysvetlenie

Postavená pre Maximiliána I.

Rezidencia slúžila ako sídlo vlády a rezidencia bavorských vojvodov, kurfirstov a kráľov v rokoch 1508 až 1918. Vyrástla zo zámku založeného v roku 1385 na severovýchodnom okraji stredovekého mesta, známeho ako Neuveste. Maximilián I., ktorý vládol od roku 1598 a v roku 1623 sa stal kurfirstom, palác opäť rozšíril a dal v rokoch 1601 až 1603 postaviť novú dvojpodlažnú dvorskú kaplnku. Nahradila staršie pobožnostné miestnosti v Neuveste. Kaplnka je preto v porovnaní s palácom, ktorého časti pochádzajú zo 14. storočia, mladou miestnosťou.

Čítajte ďalej: Hudobné sály Mníchovskej rezidencie

Dve poschodia pre dve publiká

Kaplnka bola usporiadaná podľa hodnosti. Členovia dvora sa zhromažďovali na prízemí, zatiaľ čo vládnuca rodina sledovala každodennú omšu z galérií, do ktorých sa pohodlne dostala zo svojich apartmánov. Dnes palác vpúšťa návštevníkov múzea len do galérie, teda na úroveň, ktorú používala vládnuca rodina. V roku 1630 pribudol chór. Pri pohľade z galérie pôsobí miestnosť ako vysoká skriňa osvetlená oblúkovými oknami, s oltárom na vzdialenom konci a lavicami pod ním. Koncert vás umiestni do tej istej miestnosti, hoci rezervačná stránka neuvádza, na ktorej úrovni sú miesta na sedenie.

Zasvätená Nepoškvrnenému počatiu

Kaplnka je zasvätená Panne Márii Nepoškvrnene počatej. Samotný palác uvádza, že voľba bola pravdepodobne Maximiliánova, pretože si už predtým zvolil Pannu Máriu za patrónku dynastie Wittelsbachovcov a Bavorska. Tá istá zbožnosť sa prejavuje aj na vonkajšej strane Rezidencie: jej západné priečelie na Residenzstraße má v nike medzi portálmi sochu Panny Márie ako patrónky Bavorska a portály strážia levy. Zasvätenie kaplnky je teda súčasťou väčšieho posolstva, ktoré vyjadruje celé priečelie paláca.

Oltáre

Veľký ústredný obraz hlavného oltára je dielom dvorného maliara Hansa Werla, vytvorené okolo roku 1600. Zobrazuje Pannu Máriu oslavne tróniacu pod Najsvätejšou Trojicou. V polovici 18. storočia vytvorili dvaja majstri južnonemeckého rokoka, Johann Baptist a Franz Zimmermann, dva bočné oltáre vedľa chóru. Miestnosť tak spája dve obdobia: neskorú renesanciu a rané baroko hlavného oltára a rokoko bočných oltárov. Pozlátený rám hlavného oltára je najjasnejším predmetom v miestnosti a tým, na ktorý sa sústreďujú fotografie kaplnky.

Štuk

Omietková výzdoba pokrýva steny a klenbu a je to prvá vec, ktorú si väčšina návštevníkov všimne. Podľa nemeckého článku na Wikipédii o Rezidencii bola kaplnka vysvätená v roku 1603, jej bohatá štuková výzdoba bola na klenbe dokončená v roku 1614 a štuk chóru bol po roku 1630 zladený so staršou prácou. Reliéfne panely nesú erby, anjelov a listovú ornamentiku a rebrá delia klenbu na polia. Biela farba je súčasťou efektu, pretože robí z pozláteného oltára jediný teplý tón inak bledej miestnosti.

Palác znovu postavený

Druhá svetová vojna bola pre Rezidenciu katastrofou. V marci a apríli 1944 bola veľká časť horného podlažia a mnohé klenuté miestnosti na prízemí zničená, hoci väčšina prenosného inventára bola vopred odvezená. Správa paláca zriadila v máji 1945 stavebný úrad a rekonštrukcia trvala niekoľko desaťročí. Múzeum Rezidencie bolo otvorené v roku 1920 a ďalšie časti sa postupne znovu otvárali v rokoch 1958 až 1985. Verejná správa paláca neuvádza, ako dopadla samotná kaplnka počas vojny, preto to neuvádza ani tento sprievodca a opisuje len miestnosť tak, ako stojí dnes.